Moderná doba si vyžaduje aj moderný spôsob výučby. Aj rozbor drámy a dejiny divadla sa dajú učiť hravou a zážitkovou formou. Žiaci si na takejto hodine učivo vyskúšajú na vlastnej koži a môžu z toho vzniknúť aj takéto krásne diela…

Povedať či nepovedať? Ako bude reagovať?

Je dôstojnejšie ticho stáť a počúvať,

že som vraj agresívna, nevďačná,

alebo sa brániť a spustiť tretiu svetovú?

Vybaviť pas, občiansky, milión papierov,

všetky tie kolky, čo stojí

Kde na to vziať?

Odísť, zmiznúť – to je ten cieľ.

Len ten strach z úradov a prázdnej peňaženky

mne pletie nohy. Kto by inak znášal

tie výčitky, že som „nevďačná“.

A veľké sny o inom štáte, inej škole,

sa topia v mori potvrdení a poplatkov,

zatiaľ čo v kuchyni zasa niekto kričí,

že som zle odložila pohár.

(Anna Logvina, III. ročník, HDU)

Svet tiká ako bomba v priamo pred očami
Mám hľadieť vpred, keď obzor černie dymom?
Či učiť sa, kam kráčať v dejinách,
keď tie sa píšu dnes a v kalužiach?
Mám v hlave hluk ten šum zlej tretej vojny,
kým v rukách držím skriptá, prázdnych bezbranných duší .

Načo mi škola, načo múdre slová,
keď zajtrajšok je možno iba popol?
Tep bije v kŕči, telo slabne strachom
a lekár nepovie mi, čo je zle na tejto zemi.
Som chorý svetom, cestou, ktorú niet,
všetci mi vravia: „Zvoľ si cieľ a choď!“
No kam máš ísť, keď cieľ je v plameňoch?

Som prázdny tieň, čo hľadá pevný bod,
kým osud šalie v tanci priepastí.

(Alexandra Krajčíriková, IV. SK, HDU)

Komentáre sú uzavreté